Porovnanie matematických štandardov na druhom stupni základnej školy
Jedným z cieľov projektu je ukázať, že v Európe je možné vytvoriť kurikulum pre prípravu učiteľov z matematiky na druhom stupni základnej školy, ktoré napriek rozdielom medzi systémami prípravy učiteľov v Európe obsahuje relevantnú spoločnú množinu tém vhodných pre použitie v príprave učiteľov.
Predtým ako sa pokúsime ukázať tento fakt je potrebné preskúmať aké sú štandardy pre vyučovanie matematiky na druhom stupni základnej školy v jednotlivých európskych krajinách. Ak sa ukážu dosť rozdielne, akýkoľvek pokus navrhnúť európske kurikulum bude ťažký alebo dokonca nemožný. V tejto kapitole sú porovnané štandardy akceptované jednotlivými partnerskými krajinami.
Analýza v tabuľkách v častiach nižšie v skutočnosti ukazuje, že napriek niektorým rozdielom medzi vstupnými štandardami (čo predstavuje výstupné štandardy prvého stupňa), ako sa očakávalo, existuje malá rozdielnosť medzi výstupnými štandardami matematiky na druhom stupni základnej školy v jednotlivých partnerských krajinách.
|
TÉMY |
Česká republika |
Dánsko |
Francúzsko |
Taliansko |
Slovenská republika |
|
Číselné systémy (včítane operácií) |
|
|
|
|
|
|
Racionálne čísla |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Zlomky |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Desatinné čísla |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Reálne čísla |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Mocniny |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Odmocniny |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Úmernosť |
|
|
|
|
|
|
Percentá |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Pomery |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Úmernosť, trojčlenka |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Deliteľnosť |
|
|
|
|
|
|
Násobky a delitele |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Prvočísla |
+ |
+ |
- |
+ |
+ |
|
NSD |
+ |
- |
+ |
+ |
+ |
|
NSN |
+ |
- |
- |
+ |
+ |
|
Rozklady |
+ |
+ |
- |
+ |
+ |
|
Výrazy |
|
|
|
|
|
|
Číselné a algebraické výrazy |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Polynómy |
+ |
+ |
- |
+ |
+ |
|
Racionálne výrazy |
+ |
+ |
- |
+ |
+ |
|
Rovnice, nerovnice |
|
|
|
|
|
|
Výrazy |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Lineárne rovnice |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Kvadratické rovnice |
+ |
- |
- |
+ |
+ |
|
Lineárne nerovnice |
|
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Systémy lineárnych rovníc |
+ |
+ |
+ |
- |
+ |
|
Funkcie |
|
|
|
|
|
|
Súradnicové sústavy |
+ |
(prvý stupeň) |
+ |
+ |
+ |
|
Vlastnosti funkcií |
+ |
+ |
- |
- |
+ |
|
Priama úmernosť |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Nepriama úmernosť |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Lineárna funkcia |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Kvadratická funkcia |
+ |
- |
- |
+ |
+ |
|
Trigonometrická funkcia |
+ |
- |
- |
- |
+ |
|
Základné pojmy roviny |
|
|
|
|
|
|
Bod, priamka, rovina |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Polpriamka, úsečka, polrovina, uhol |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Kruh, obvod kruhu |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Trojuholník, štvoruholník, mnohouholník |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Množiny bodov danej vlastnosti |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Trigonometria pravouhlého trojuholníka |
+ |
- |
+ |
+ |
+ |
|
Základné telesá |
|
|
|
|
|
|
Mnohosten |
+ |
- |
+ |
+ |
+ |
|
Kocka, kuboid, hranol |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Pyramída |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Guľa, valec, kužeľ |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Geometrické zobrazenia |
|
|
|
|
|
|
Zhodnosť geometrických útvarov |
+ |
+ |
- |
+ |
+ |
|
Podobnosť geometrických útvarov |
+ |
+ |
- |
+ |
+ |
|
Bodová súmernosť, osová súmernosť, posunutie |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Konštrukcie |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Meranie |
+ |
+ |
+ |
+ |
+ |
Výstupné štandardy matematiky na druhom stupni základnej školy
Ďalšie témy zahrnuté do štandardov
Nasledujúce témy nie sú explicitne spomenuté vo všetkých štandardoch, ale sú implicitne prítomné vo všetkých vzdelávacích systémoch z matematiky na metakognitívnej [1] úrovni. S výnimkou štatistickej pravdepodobnosti patria aj do vedomostnej oblasti aj do metakognitívnej oblasti. Matakognitívna úroveň nie je explicitne uvedená.
|
TÉMY |
Česká republika |
Dánsko |
Francúzsko |
Taliansko |
Slovenská republika |
|
Reprezentácia a organizácia dát |
- |
+ |
+ |
+ |
+ |
|
Odhady |
- |
+ |
+ |
+ |
- |
|
Možnosti a obmedzenia v použití matematiky ako opisu a základne pre rozhodovanie |
- |
+ |
+ |
- |
- |
|
Štatistická pravdepodobnosť |
- |
+ |
- |
- |
+ |
|
Komunikácia a riešenie problémov |
- |
+ |
+ |
- |
- |
Ďalšie témy zahrnuté do štandardov
Metakognitívnosť kombinuje rôzne rôzne prítomné uvažovania a procesy reflexie. Môže byť rozdelená na päť základných zložiek:
- príprava a plánovanie výuky,
- výber a použitie vyučovacích stratégií,
- monitorovanie stratégií,
- koordinácia rozmanitých stratégií,
- evaluácia stratégií a vyučovania.
Učitelia by mali modelovať stratégie pre žiakov vo všetkých piatich oblastiach. Kvôli efektívnosti by metakognitívne návody mali študentov explicitne naučiť pestrú paletu vyučovacích stratégií a tiež vhodnosť ich použitia [2].
Niektoré teórie podčiarkujúce výskum vyučovacích stratégií:
- O’Malley a Chamot (1990)[3] klasifikujú stratégie nasledujúcim spôsobom:
- kognitívne stratégie;
- metakognitívne stratégie;
- sociálne stratégie;
- afektívne stratégie.
- Rebecca Oxford (1990)[4] rozlišuje:
- Priame stratégie (memorovanie, kognitívne procesy, vyrovnanie);
- Nepriame stratégie (metakognitívne, sociálne a afektívne).
1 Vo vzdelávaní môže byť pojem metakognitívnosť definovaná ako "uvedomenie si niekoho vedomostí alebo schopností riešiť problémy".
2 Anderson, J. (2002). The Role of Metacognition in Second Language Teaching and Learning. Možno nájsť na [http://www.cal.org/resources/digest/0110anderson.html].
3 O’Malley, J.M. & Chamot, A.U. (1990). Learning Strategies in Second Language Acquisition. Cambridge University Press.
4 Oxford, R.L. (1990). Language Learning Strategies: What Every Teacher Should Know. Newbury House.